začiatky slovenskej bibliofílie
Začiatky bibliofílií v pravom slova zmysle kladieme do druhej polovice 19. storočia. Rozmach nastal vo Francúzsku a Nemecku, odkiaľ sa šíril v rámci západnej Európy a prenikal cez stred na východ. Bibliofilstvo najviac "kvitlo" v priaznivých kultúrno-spoločenských podmienkach. V porovnaní s ostatným svetom (západná Európa, Uhorsko, Čechy), Slovenská krásna kniha sa rozvíjala za inej kultúrno-spoločenskej situácie. Preto prvé skutočne krásne tlače vznikajú na našom území až po roku 1918. V národnom vývine druhej polovice 19. storočia významnú úlohu zohrali predovšetkým KÚS (Kníhtlačiarsky účastinársky splok v Turčianskom Svätom Martine založený 3. marca 1869) a tlačiareň Karola Salvu v Ružomberku. Viaceré knižné tituly, ktoré opustili tieto tlačiarne, sa môžu pýšiť pomerne peknými secesnými väzbami a neraz aj titulnými listami a ilustráciami. KÚS v Martine vydal napríklad Kuzmányho Rozpomienky a kresby (1900), Kraskovo Nox et solitudo (1909), Vajanského Súborné dielo (1912) a najmä Sienkiewiczovo Quo vadis? (1911) s krásnymi secesne zdobenými väzbami a obálkami. Karol Salva zasa napríklad knižočku Od Šumavy k Tatrám (1898) alebo Slovenské povesti - Zo Spišského Hnilca (1908) s obálkou od Jozefa Hanulu, taktiež secesne zdobené.
Kruh priateľov Slovenska v Trenčianskej Teplej (založený roku 1919) vydáva v roku 1921 dve knihy v edícii Holubica: Bottovu Smrť Jánošíkou s drevorytmi Ferdiša Dušu a Kráľovu Zakliatu Pannu vo Váhu a Divného Janka s drevorytmi Márie Vořechovej-Vejvodovej.
Drevoryty v knihe a na obálke Ferdiš Duša
Vo vývine slovenskej knihy po roku 1918 mali kľúčový význam viaceré okolnosti. Bolo to založenie nových vydavateľstiev a kníhtlačiarní (Slovenská kníhtlačiareň, Slovenská grafia, Universum, Linografia Karola Jaroňa), vydávanie časopisov z oblasti polygrafie, typografie a úžitkovej grafiky (Slovenská grafika, Slovenská grafia a o niečo neskôr Slovenský typograf). V nich pôsobili viacerí odborníci, bez ktorých je celkový obraz slovenskej knižnej kultúry neúplný - Jozef Rybák, Jaroslav Vodrážka, František R. Blažko, Juraj Stanko, Dušan Šulc a iní. Zásadný zlom prinieslo aj založenie špeciálnych škôl - r. 1923 Odbornej grafickej školy pokračovacej a r. 1938 Školy umeleckých remesiel (ŠUR) v Bratislave, kde sa podľa vzoru nemeckého Bauhausu organizuje výučba, a to aj v oblasti modernej typografie (tak ako ju v tej dobe reprezentovali Jan Tschichold, Paul Renner a Herber Bayer), knižnej reklamy a grafiky.
Horváth, I.: Strieborný prach. Slovenská Grafia Bratislava. Ručne kolorovaný frontispic Fulla.
V týchto vydavateľstvách, kníhtlačiarňach a na oboch školách boli umelci, ktorých činnosť je neodmysliteľne spätá s vývojom slovenskej krásnej knihy a bibliofílie - Benka, Fulla, Galanda, Fábry, Guderna, Mudroch, Rossmann. Skvalitnila sa úprava knižných titulov a úroveň ilustrácií KÚS (kníhtlačiarsky účastinársky spolok) v Turčianskom Svätom Martine. ŠUR-ka aktívne spolupracovala s avantgardnými vydavateľstvami. Viacerí básnici sami redigovali niektoré edície - Ján Smrek Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA) v Prahe (1925 - 1939) a Komornú knižnicu Elánu (1941 - 1949), Emil Boleslav Lukáč zasa Tvorbu pre Tranoscius v Liptovskom Svätom Mikuláši, kde úpravou obálok upútal Štefan Bednár. Vynikne aj niekoľko ďalších edícií, v ktorých vychádzajú skutočne krásne knihy a bibliofílie - Knihy DAVu (1927 - 1934), Záhrada (1931 - 1932), Krásna kniha (1929 - 1933), Slovenské ráno (1934 - 1944) alebo knihy UBS (Umelecká beseda slovenská) a Spolku bibliofilov na Slovensku.
Čistotou úprav a úrovňou ilustrácií vynikli však najmä knižnica DAVu a Záhrada. V oboch vyšli po tri knižné tituly - v prvej Novomeského Nedeľa s preslávenými ilustráciami Mikuláša Galandu, Poničanova Angara s obálkou Jozefa Rybáka a Blokovi Dvanásti s obálkou Zdeňka Rossmanna, v druhej Kráľov Balt s originálnymi linoleorezmi M. Galandu alebo Novomeského Romboid s frontispicom od Toyen.
Treba podčiarknuť, že tieto konkrétne krásne knihy patria spolu s konštruktivistickými obálkami Fullu (Poničanova Demontáž, Hviezdinovo Horúce ráno, Mauroisov Filip Marcenat a jeho dve ženy) a s ilustráciami Galandu (Máj K. H. Máchu z roku 1936, Studené svetlo od I. J. Marka z roku 1930 a vlastná Žena s košeľou z roku 1931) k tomu najlepšiemu a najpôvodnejšiemu, čo u nás vzniklo.
Maurois, A.: Filip Marcenat. Obálka Ľudo Fulla.
rob: demontáž. vlastným nákladom. obálka a typo fulla.
Hviezdin, I. J.: Horúce ráno. Obálka Fulla.
Biskupický, I. J.: Klerici. Obálka Fulla.
Mácha, K. H.: Máj. Obálka a ilustrácie Mikuláš Galanda.
Villon, F.: Nářek sličné zbrojmistrové. Vlastný náklad. Drevoryt Galanda, úprava Rossmann.
Do roku 1948 k nim možno priradiť ešte nadrealistické zborníky z rokov 1938 - 1942 (Áno a Nie, Pozdrav, Vo dne a v noci) a edície Aligátor (1935 - 1940) a Skarabeus (1941 - 1943), originálne drevorezové ilustrácie Ernesta Zmetáka k Slovenským ľudovým baladám (1948), či obálky a ilustrácie Vincenta Hložníka k Havranovi E. A. Poeho (1943) a ku Horváthovmu Návratu do Paríža (1947), v ktorom našla plnohodnotné uplatnenie viacročná spolupráca s typografom a upravovateľom Dušanom Šulcom.
Rak, J.: Je vypredané. Skarabeus Bratislava. Obálka Ladislav Guderna.
Žáry, Š.: Zvieratník. Skarabeus Bratislava. Obálka Ladislav Guderna.
Fábry, R.: Uťaté ruky. Aligátor Bratislava. Obálka a typo Rudolf Fábry.
Štyri knihy edície Aligátor (piata kniha Kunoša Podľa hviezd meniť masky je bez účasti Fabryho), z toho dve vlastné - Uťaté ruky a Vodné hodiny hodiny piesočné - typograficky upravil a obálku k nim navrhol Rudolf Fabry, ktorý, možno smelo povedať, objavil pre slovenskú knihu surrealistickú koláž. Navyše, v snahe riešiť knihu ako autorský celok spočíva aj Fabryho prínos do slovenských knižných úprav. Ďalšie nadrealistické zbierky a zborníky ilustrovali a upravovali Ján Mudroch, Viliam Chmel a Ladislav Guderna. Posledne menovaný sa zaskvel najmä vlastným Vodnárom mŕtvych vôd (1942), ku ktorým spravil obálku a ilustračný doprovod.
Václavík, A.: Tradície ľudovej drevorezby. Bratislava. Obálka Galanda.
text vytvorený podľa katalógu Gazdík: Krásna kniha a ilustrácia. SNG Bratislava 2001.
© k a r o l g o č a l 2 0 0 9